Existuje ešte pravá láska?
“Že by lásku človek mohol stretnúť je iba ilúzia,
pretože láske je potrebné sa učiť.” (Antoine de Saint-Exupéry)
Pravej láske je jedno, kedy príde. Koľko prešľapov, nesprávnych vzťahov či rozhodnutí máš na účte. Tá láska ťa naučí milovať takým spôsobom, aký si za celý život nezažil. Možno bude v tvojom živote prvá – to budeš mať šťastie. A možno bude posledná – a ty zhodnotíš, že nič krajšie ťa v živote nestretlo. Odpustíš si všetko, čo si urobila. Nezabudneš, ale budeš silnejšia a pripravená dať znova všetko, čo v sebe máš s tým rozdielom, že tentokrát to bude mať zmysel nielen na pár dní, no na všetky, ktoré sú ti pridelené.
Niekedy je ťažké ju odlíšiť.
Lásku však musíš cítiť v sebe, nie na sebe.
Bola raz jedna žena. Celý život jej chýbala láska. Nebola sama. Bola obľúbená a ľudia ju mali radi za jej láskavosť a silu dať zo seba všetko. Chýbal jej pocit, že je ľúbená. Ľúbená mužom. Roky plynuli a muži s ňou. Čím ich mala viac tým bola prázdnejšia. Neboli to muži na jednu noc, každého si predstavovala ako muža svojich detí. Aspoň sa o tom snažila presvedčiť. V jej živote bolo prázdno. Vždy, keď prišiel muž, vedela, že to nie je ten pravý. Jednoducho to cítila. Zo všetkých síl sa snažila ľúbiť. Túžila, aby zostal. Veď pofúkal, pohladkal predošlé rany a zahojil. Taký predsa musel ostať. Ten však odišiel. Srdce zlomené, duša prázdna. Znovu žiadny zmysel, ona opustená a sklamaná. Ani nie preto, že príliš ľúbila, ale preto že ľúbila iba ona.
Na lásku treba dvoch. Žena si ilúziu lásky dokáže vytvoriť, no nedokáže žiť iba s ňou. Po čase to prešlo. Dni plynuli, knihy pribúdali, otázky sa stávali hlavolamom a ona utekala, čo najďalej od svojho života. Potom to prišlo. Nevedela ako, nevedela za čo, jednoducho prišiel. Odpovedal, rozumel, cítil a túžil rovnako ako ona. Keď sa ho spýtala otázku: kde si toľko bol? S úsmevom odpovedal: Modlil som sa za to, aby som ťa konečne našiel.
Ako zistíš, že je to ten pravý?
Jednoducho si ho nepredstavuj. Možno si unavená z čakania. Nečakaj. Tancuj, maľuj, kresli, skladaj básne, píš príbehy, športuj spievaj, rob všetko, čo ťa baví a robí šťastnou. Potom to príde. Samo od seba a ty pochopíš, že je to to pravé.
Bude ťa vedieť počúvať. Bude vedieť, kedy môže hovoriť a kedy má mlčať. Bude sa na teba usmievať, keď budeš smutná. Bude ťa objímať, keď toho budeš mať dosť. Bude s tebou, nie pretože ty chceš, ale preto, že to chce aj on. Budeš jeho a on bude tvoj. Bez nároku, s možnosťou odísť. No on ostane a ostane navždy.
Pretože pravá láska je tá na celý život. Presne taká, ktorú nevieš vysvetliť, proste ju potrebuješ cítiť. Pravá láska neznamená len radosť. Učí nás znášať smútok, ale spoločne a to takým spôsobom, že oboch zblíži. Schopní obetovať. Schopní dať. Túžiaci sa za seba postaviť a bojovať. Spolu. Je to láska, ktorá nekončí.