Nesmrteľná láska – Rómeo a Julia

Verona ležiaca na severe Talianska nepatrí k najväčším mestám krajiny, ale ak hovoríme o popularite, tam sa nachádza na najvyšších priečkach. Vďačí za to svojej legende o Rómeovi a Júlii, ktorých príbeh sa spája s ulicami Verony. Desaťtisíce návštevníkov sem každoročne prúdi, aby sa nadýchli lásky Shakespearovho príbehu a prežili tu svoje nezabudnuteľné momenty.

POD BALKÓNOM SLÁVNEJ JÚLIE

Turistická mapa severného Talianska je plná skvostov a na pol ceste medzi módnym Milánom a romantickými Benátkami, len pár kilometrov od alpského jazera Lago di Garda vyrástlo na rieke Adiža mesto zvané Verona.

Zamilovaným párom sa pri jej mene rozbúcha srdce a na tvári sa odrazí jemný úsmev. Presne sem totiž britský dramatik Shakespeare zasadil dej svojho azda najznámejšieho diela. „Ach Rómeo, Rómeo! Prečo si Rómeo?“ volala Júlia z balkóna na svojho milovaného a v duchu si túto vetu zopakuje tisíce návštevníkov Verony. Nikomu pri pohľade na Júliin kamenný balkón vyčnievajúci zo starej fasády paláca nenapadne, že by príbeh najznámejších milencov sveta nebol pravdivý.

 Kroky každého návštevníka Verony smerujú dláždenými ulicami až k nenápadnému prechodu, ktorý ústi na malom, útulnom nádvorí priamo pod balkónom. Kedysi tu boli nalepené snáď milióny papierikov so zaľúbenými odkazmi, ale dnes zostali len tie nastriekané na stenu. Radnica sa rozhodla, že ich dá dole a prechod k slávnej pamiatke vyčistí.

Nádvorie je vstupnou bránou do domu odkiaľ vybieha Júliin balkón. Aristokratický dom vlastnila dlhé roky rodina dell Capello a jeho steny tu stoja už od 13.storočia. Niektorí dokonca poukazujú ma podobnosť mien Capello a Kapulet, priezvisko aké nosila Júlia, a hovoria, že príbeh musel byť skutočný. Starú fasádu domu pomaličky pohlcuje zeleň, ale najznámejšiemu balkónu sveta sa zatiaľ vyhýba Sprievodcovia rozprávajú skupinkám úryvky príbehu a každého presvedčia, že tu kedysi Júlia skutočne stála. Ide im o veľa, Verona bez lásky by už nebola tou Veronou akú poznáme dnes.

 Dnu je múzeum s nádhernými freskami, dobovým nábytkom, obrazmi, keramikou a vrcholom návštevy je samotný balkón.

Raz za čas sa na ňom objaví postava ženy hľadiaca dolu k davu ľudí. Námestie je celý deň preplnené, no podvečer sa akoby zázrakom vyprázdni a nechá vyniknúť Júliinu sochu. Jej prsia sú vyleštené tisíckami dotykov a miestni radi zavtipkujú, že prinášajú šťastie. Nechýbajú ani obchodíky so suvenírmi, kde dostať všetko s tematikou srdca, lásky a milencov. Najmä na sv.Valentína tu je poriadny nápor. Zaujímavo pôsobí malá schránka Posta di Giuletta kam hádžu ľudia svoje tajné priania či sny zvečnené na papier.

TRADÍCIE A SKUTOČNOSŤ

Kto sa vydá vo Verone po stopách Shakespearovho príbehu, natrafí aj na takzvanú Júliinu hrobku. Kamenný sarkofág leží v kláštore bratov kapucínov z 13.storočia. Komu patrí je otázne, ale tradícia hrobke nepovie inak než Tomba dei Giulietta. Turisti sem prúdia menej ako k balkónu, ale aj tak sa ich tu potuluje pomerne veľa. V skutočnosti toto miesto upravili až v roku 1937, pretože riaditeľ veronského múzea nechcel sklamať turistov, ktorí si ho vysnívali. V bazilike San Zeno Maggiore pomenovanej podľa lokálneho svätca Zena, ktorý zomrel roku 380, sa mala pre zmenu konať svadba Rómea a Júlie. Obrad mal prebehnúť v jej krypte, avšak dnes tu nebadať žiadne stopy. Bazilika však zostáva v Shakespearovskom itinerári, ktoré dokonca niektoré miestne cestovné kancelárie pre svojich záujemcov ponúkajú. Aj takúto moc môžu mať príbehy. Dokážu meniť realitu.

Tradícia Rómea a Júlie je vo Verone zakorenená veľmi silno aj medzi ľuďmi. Väčšina domácich verí, že ich príbeh sa odohral tu.

„Každý vie, že láska vznikla v Taliansku“ a kto si Taliansko zamiloval, uverí jeho slovám.

Názorov, že ide o skutočný príbeh je viac, predsa len nie každý sa s ním vie stotožniť. „Rómeo a Júlia?